V roku 1886 sa začala písať história bratislavského vodárenstva
S jeho výstavbou sa začalo o 18 mesiacov skôr. Vodu mal zo studne na ostrove Sihoť, odkiaľ putovala cez rameno Dunaja do hlavnej čerpacej stanice v Karlovej Vsi a ďalej po dunajskom nábreží až do mesta po Rybné námestie. Tam sa potrubie rozvetvovalo na menšie zásobovacie potrubie, smerujúce do nižšie položených častí mesta a na tlakové potrubie, dodávajúce vodu do vodojemu na dnešnej Mudroňovej ulici, vo výške viac ako sedemdesiat metrov nad Dunajom.
Vodovodná sieť, ktorá merala vyše 37 kilometrov a na jej trase bolo takmer tristo verejnosti prístupných hydrantov, zásobovala pitnou vodou asi 17 500 obyvateľov Bratislavy. Vodárenský systém prvého bratislavského vodovodu predstavoval v danej dobe technologickú špičku, bol okrem iného vybavený parnými čerpadlami, elektrickou strojovňou, či modernými potrubnými technológiami. V súčasnosti je ostrov Sihoť stále významným vodárenským zdrojom. Priestory a okolie bývalých historických zariadení slúžia naďalej prevádzkovým, ako aj kultúrno-spoločenským účelom. V pamiatkovo chránenej budove pôvodnej čerpacej stanice sídli Vodárenské múzeum s modernou expozíciou z histórie i súčasnosti bratislavského vodárenstva a susedná Vodárenská záhrada slúži verejnosti.
V činnostiach i tradíciách prvej bratislavskej vodárne pokračuje dnes Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). Za uplynulých 134 rokov sa pôvodná sieť prvého bratislavského vodovodu rozšírila o vyše tri tisíc kilometrov a každú sekundu je možné do nej načerpať takmer 18 tisíc litrov vody. Jediné, čo sa za toto obdobie nezmenilo, je kvalita vody, ktorá patrí medzi najlepšie v Európe. Do budúcnosti má BVS ambíciu zvyšovať štandard služieb, prioritne chrániť vodárenské zdroje pred hroziacimi rizikami znečistenia a stať sa technologickým lídrom v slovenskom vodárenstve.
Viac na: www.vodarenskemuzeum.sk, www.bvsas.sk.